História Muránskej planiny

16. januára 2026

Vyberte sa na cestu naprieč dejinami, ktorá sa kľukatí popri Hrone na okraji Muránskej planiny. Coburgovská železná cesta spája miesta, kde sa kedysi dvíhali oblaky dymu z hámrov a kde sa priemyselná minulosť prelínala s príbehom šľachty. Každá lokalita ukrýva svoj príbeh a spolu tvoria fascinujúcu mozaiku technického, kultúrneho i prírodného dedičstva.

Ako sa tento príbeh začal? 

Pozdĺž rieky Hron, v niekdajšom Gemerskom Horehroní, možno dodnes nájsť stopy Pohorelského železiarskeho komplexu – kedysi jedného z najvýznamnejších hutníckych podnikov v Uhorsku. Jeho vznik sa spája s dvoma hutníckymi odborníkmi: komorským grófom z Banskej Štiavnice Jozefom Coloredo a kráľovským komorníkom Karolom Mitrovským. Tí už pred rokom 1807 rozbehli prvé hutnícke prevádzky v Červenej Skale a v okolí Pohorelskej Maše. Neskôr sa k nim pridal aj František Koháry, ktorý do podnikania vniesol kapitál a ambície. Keďže sa nedočkal mužského potomka, Koháryho jediná dcéra – krásna Mária Antónia Gabriela Koháry – sa stala dôležitou postavou našich dejín. Jej svadba s Ferdinandom Jurajom Coburgom v roku 1816 vytvorila rodovú líniu Koháry-Coburg. Bol to sobáš nielen z lásky. Bol aj veľmi výhodný: Po smrti Františka tento zväzok otvoril Ferdinandovi cestu k obrovským statkom. Transakcia celého majetku sa slávnostne uskutočnila v roku 1831 na Muránskom hrade podľa tradičných zvyklostí. Na túto udalosť si môžu návštevníci hradu spomenúť vždy, keď sa pozrú na pamätnú tabuľu nad vstupnou bránou. Majetok bol rozsiahly – pozostával z panstiev vo Svätom Antone, Veľkom Blhu, Jelšave a Čabradi v celkovej výmere viac než 123 000 hektárov. A tým sa začína na Horehroní, Gemeri a Spiši obdobie technologického pokroku a modernizácie zastaralých prevádzok. Ferdinand Juraj investuje do komplexu aj ľudského kapitálu. Počas jeho života dochádza k vybudovaniu nových lokalít ako Nová Maša či Vaľkovňa a existujúce prevádzky prechádzajú modernizáciou. Na Horehronie prichádzajú ďalší hutnícki odborníci z Nemecka. Ich pôsobenie na Horehroní dodnes pripomínajú nemecké priezviská či zdomácnené výrazy v hovorovom jazyku.

Vývoj Pohorelského železiarskeho komplexu na časovej osi

Kde všade dnes možno nájsť stopy tejto histórie? Tých miest je mnoho. Na Horehroní je to celkovo sedem hámorníckych osád od Červenej Skaly cez Zlatno, Vaľkovňu, Švábolku, Novú Mašu a Pohorelskú Mašu až po Polomku-Hámor. Komplex sa postupne rozširoval o hámre v Stratenej či Hrabušiciach. Zásoby železa do regiónu prichádzali z baní v Dobšinej, Železníku či Nižnej Slanej. Industriálne miesta dopĺňali honosné sídla, pričom to hlavné bolo vo Svätom Antone. Ďalšie kaštiele môžeme nájsť vo Veľkom Blhu a Pohorelskej Maši. Nádhernú prírodu národných parkov Muránska planina a Nízke Tatry dotvárajú lovecké zámočky a chaty napríklad na Pustom Poli, Prednej Hore či Smrečinách. Stopy Koháryovcov aj Coburgovcov nájdete aj medzi hradnými ruinami na Muráni a Čabradi, v mnohých kostoloch, zvonoch v drevených zvoničkách a na cintorínoch v podobe liatinových náhrobníkov a krížov.

Sedem hámorníckych lokalít komplexu na úseku dlhom cca 20 km

Aká je druhá šanca pre tieto pamiatky? 

Výroba v železiarskom komplexe zanikla na začiatku 20. storočia. Industriálne objekty odvtedy viac než sto rokov chátrali alebo boli kompletne zbúrané a použité na stavbu nových domov. Dnes však dostávajú druhú šancu vďaka projektu Coburgovská železná cesta, ktorý tieto miesta prepája jedným príbehom.

Trasa nemá ani začiatok, ani koniec. Je to sieť stoviek lokalít po celom Slovensku, ktoré pripomínajú pôsobenie rodov Koháry a Saxe-Coburg a Gotha. Ide nielen o dejiny železa, ale aj o mozaiku ľudských osudov – o príbeh bohatstva a chudoby, tvrdú prácu hámorníkov, furmanov, kováčov či uhliarov aj o ambície šľachtických rodov, ktoré spoločne formovali krajinu. Je to príbeh ľudí, ktorí snívali o lepšom svete a vďaka tomu zanechali po sebe dedičstvo európskeho významu.

Na zachovaní tohto dedičstva pre ďalšie generácie sa v roku 2019 podujali pracovať nadšenci s mnohými organizáciami a aktérmi v regiónoch. Patria k nim Múzeum vo Svätom Antone, Horehronské múzeum, oblastná organizácia cestovného ruchu Región Horehronie, krajská organizácia cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus, Banskobystrický samosprávny kraj a jeho Rozvojová agentúra, samosprávy a súkromní vlastníci objektov. Neskôr k nim pribudli zástupcovia národných parkov Muránska planina a Nízke Tatry. Vytvorili sa základy projektu s názvom Coburgovská železná cesta. V roku 2021 vzniklo aj Občianske združenie Coburgovci na Slovensku. Združenie sa usiluje o záchranu tohto kultúrneho dedičstva, mapovanie pamiatok, o zachovanie železnej identity regiónu, jeho propagáciu a vytváranie spoluprác doma i v zahraničí.

Pre nadšencov histórie každoročne v lete pripravujú komentované sprevádzanie Nepoznanou Coburgovskou železnou cestou. Počas jednodňového výletu autobusom  odhalia návštevníkom tajomstvá minulosti od Pohorelskej Maše cez Novú Mašu, Vaľkovňu, Zlatno až na Gemer. Niekedy výlet končí na Prednej Hore, inokedy v kaštieli Coburgovcov v Jelšave. Okrem sprevádzania občianske združenie organizuje aj multižánrový festival Čudesno v Coburgovskom parku a tiež benefičné koncerty, ktorých výťažok vždy putuje na záchranu pamiatok.

Pred liatinovým pomníkom F. Coburga v Pohorelskej Maši

Na to, aby návštevníci mohli objavovať históriu kedykoľvek aj bez sprievodcu, budú slúžiť informačné panely s vizuálom, ktorý vzniká v spolupráci s dizajnérom Peťom Liškom. Prvé tri panely už stoja na miestach niekdajšieho železiarskeho komplexu na Horehroní – vo Vaľkovni, Novej Maši a Zlatne. Postupne pribudnú do všetkých lokalít v blízkosti významných objektov, aby prilákali aj ničnetušiacich okoloidúcich.

Ak turistov táto téma zaujme, môžu pokračovať v pátraní na webe www.coburgovci.sk, kde nájdu informácie o ďalších lokalitách na Slovensku, zaujímavosti o histórii aj niečo o aktuálnom dianí občianskeho združenia.

Jedným z najvýznamnejších krokov pri záchrane histórie je azda revitalizácia historického Coburgovského parku v Pohorelskej Maši realizovaná z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti. Realizátorom projektu je Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja, n.o. Už v roku 2026 sa budú môcť návštevníci Muránskej Planiny zastaviť aj tu a pozrieť si miesto, ktoré doslova dýcha históriou. Ide totiž o historický park, ktorý dotváral sídlo Pohorelskej Maše – niekdajšieho centra celého pohorelského železiarskeho komplexu. Medzi tri hlavné architektonické dominanty tejto lokality patrí kaštieľ, ktorý tu postavil August Coburg v rokoch 1834-1835 s administratívnym centrom – budovou správcu parku i komplexu – a kostolom sv. Filipa z roku 1903. Urbanizmus lokality dotváral šesťhektárový prírodno-krajinársky park, cez ktorý preteká rieka Hron ako prirodzená hranica národných parkov Nízke Tatry a Muránska planina.

Neváhajte sa vydať na túto cestu a zastaviť sa na miestach, kde sa pred 150 rokmi ozýval buchot valcov a kladív a dymiace komíny pripomínali silu hutníckeho priemyslu, ktorý udával tomuto kraju rytmus. Dnes už zvuk aj dym patria len vašej predstavivosti, no historická architektúra uprostred prírody kráľovohoľských Nízkych Tatier a Muránskej planiny vás určite očarí rovnako, ako očarila generácie pred vami.

Coburgovský park v Pohorelskej Maši pred rekonštrukciou

Autori článku:                                   

Jarmila Oceľová, Veronika Aschenbrierová    

 

Autori fotografií:                               

Veronika Aschenbrierová, Miroslav Gandžala, Coburgovci.sk, Hohrehronie.sk 

Zdieľať článok
✕