Muránska planina je krasové územie. To znamená, že geologicky je tvorená vápencami a dolomitmi. Do týchto mäkkých hornín sa milióny rokov zarezáva voda. Svojou silou vytvára rôzne krasové útvary – škrapy, tiesňavy, skalné veže, skalné brány, ale tiež jaskyne a priepasti. Po celom Slovensku sa výskumu jaskýň venujú jaskyniari z rôznych speleologických organizácií. S jedným z nich, Milanom Poprockým zo Speleoklubu Muránska planina, sme sa porozprávali.
Muránska planina – je v niečom z pohľadu výskytu jaskýň unikátna?
Každé krasové územie je svojím spôsobom unikátne a na každom sa nachádzajú zvláštnosti prislúchajúce k danému územiu. Muránska planina je kras v strede Slovenska a aj napriek jej polohe je z geologického a speleologického hľadiska veľmi málo preskúmaná. Ako o jednej z mála planín na Slovensku môžeme o nej z geologického hľadiska povedať, že sa tu stretáva pozostatok bývalej vyhasnutej sopky s krasovým územím, čo dodáva tomuto miestu jedinečnosť. Zároveň je z hydrologického hľadiska obrovskou zásobárňou podzemných vôd, ktoré aj v časoch najväčšieho sucha zásobujú vodou vyvieračky. Z osobnej skúsenosti – v minulosti sa nám napríklad podaril unikátny objav steny rozmeru 40 x 8 m v jaskyni Bobačka posiatej megalodontmi, čo sú vyhynuté morské lastúrniky žijúce pred 240 – 200 mil. rokov, ktoré sa vyvíjali v teplých plytkých moriach. A takýchto unikátov má Muránska planina ešte veľa. Mnohé však zatiaľ ostávajú nepoznané.
Koľko je na Muránskej planine jaskýň?
Na Muránskej planine je oficiálne evidovaných viac ako 500 jaskýň, no jaskyne nachádzame takmer pri každom povrchovom prieskume. V súčasnosti máme objavených ďalších viac ako 50 jaskýň, ktoré ešte nie sú evidované v národnej databáze jaskýň. Vzhľadom na to, že sme dobrovoľnou organizáciou a každý z členov má svoju prácu, aktivitám spojeným s jaskyniarstvom sa venujeme len v rámci svojho voľna. Nové jaskyne sa evidujú po označení súradnicami, popísaní a zakreslení mapy jaskyne, čo si vždy vyžaduje svoju dávku času.
Prečo nie je žiadna z nich sprístupnená pre verejnosť? Nie sú dostatočne zaujímavé?
V minulosti bola verejne prístupnou jaskyňa Vešeléniho. V roku 2018 sa nám podarilo zhruba po roku prác preniknúť do nových priestorov – jaskyňa má v súčasnosti dĺžku 207 m a hĺbka jaskyne je 32 m. Vzhľadom na obtiažny pohyb po jaskyni sme museli prehodnotiť jej vhodnosť pre návštevu širokej verejnosti a jaskyňu sme po konzultáciách so Slovenskou správou jaskýň uzavreli. V súčasnosti sa uvažuje o čiastočnom sprístupnení jaskyne Bobačka v spolupráci s Národným parkom Muránska planina, no tomuto kroku predchádza dlhý proces výskumu a jednaní, nakoľko jaskyňa je vodným zdrojom pre obec Muránska Huta.
Ako zisťujete, kde máte hľadať novú jaskyňu? Alebo je to len náhoda?
V minulosti nové jaskyne nachádzali hlavne lesníci, ktorí o svojich zisteniach informovali miestne príslušných jaskyniarov. Tí následne jaskyňu preskúmali, zmapovali a zaevidovali. Častokrát sa jaskyňa nájde náhodou pri potulkách lesom, no sú aj metódy, ktoré nám pomáhajú. V zimnom období jaskyniari hľadajú jaskyne na základe vytopených miest na povrchu, kedy jaskyne „dýchajú“. V súčasnosti sú už aj iné metódy nachádzania jaskynných priestorov – pomocou geofyzikálnych prístrojov, Lidarových máp, leteckého snímkovania. No v konečnej fáze sa fyzickej aktivite nevyhneme a takmer vždy je skôr či neskôr potrebné si nové objavy zaslúžiť. Niekedy sa nové priestory objavia odhodením dvoch-troch skál, inokedy na jednom mieste kopeme aj niekoľko rokov.
Čo sa deje ďalej, keď zistíte, že sa niekde môže nachádzať jaskyňa? Začnete len tak kopať do zeme?
Všetko závisí od situácie. Jaskyňa je v zmysle zákona prírodný útvar s dĺžkou aspoň 2 m, pričom šírka a výška sú menšie ako dĺžka. Niekedy sa podarí nájsť jaskyňu s otvorom tak, že do nej viete rovno vojsť – vtedy nie je potrebné kopať. No v dnešnej dobe je takýchto objavov veľmi málo. Väčšinou nájdeme otvor v zemi, ktorý je zaplnený zeminou a skalami. Vtedy je potrebné zvážiť, či má zmysel sa lokalite venovať ďalej, alebo si ju poznačiť ako potenciálne miesto do budúcna a venovať sa perspektívnejším veciam. Tak ako v živote robíte rozhodnutia, je potrebné ich robiť aj tu a zvážiť, či daná lokalita je perspektívna, či sa tu nenachádzajú chránené rastliny alebo živočíchy. Vzhľadom na to, že jaskyniam sa venuje stále menej ľudí, o mládeži nehovoriac, vyberáme lokality, kde predpokladáme jednoduchý postup pri objavovaní priestorov.

Čo pre vás znamená objavenie novej jaskyne alebo jej časti?
Objav novej jaskyne vám umožňuje poznať prostredie, kde ešte pred vami nik nebol. Nachádzate útvary, ktoré sa nenachádzajú nikde inde, nakoľko každý kvapeľ, každé brčko či sintrový nátek je iný. Z vedeckého pohľadu nám objav každej jaskyne napovedá o fungovaní prírody v minulosti, ale aj v súčasnosti. Práve vo Vešeléniho jaskyni sa nám podarilo objaviť kryogénne kryštalické karbonáty, ktoré nám podali informáciu, že aj naše územie bolo zaľadnené počas poslednej doby ľadovej. Objavovanie jaskýň nám dáva odpovede aj na fungovanie hydrológie na Muránskej planine. Tak napríklad vieme, odkiaľ nám priteká voda do vodovodu, a teda ktoré miesta na planine je potrebné chrániť pred znečistením.
Ako ste sa dostali k jaskyniarstvu?
Prvý kontakt s jaskyňou som zažil v siedmom ročníku na základnej škole, kedy sme boli na výlete na chate pod Muránskym hradom. Tu sme so spolužiakmi „objavovali“ Vešeléniho jaskyňu. Zobrali sme si z auta lano a zlaňovali do komína pri vstupe. Neskôr, v roku 2008, som sa dostal k jaskyniarom cez pána Dana Michala, ktorý ma zobral do jaskyne Bobačka. To bola už vážna veľká jaskyňa a od toho momentu sa to so mnou ťahá až dodnes. Máme za sebou niekoľko pekných objavov, no ako každý správny jaskyniar aj ja dúfam, že to hlavné ešte len príde. Uvidíme, čo nám Muránska planina dovolí, kam až nás do svojich útrob pustí.
Čo máte na práci jaskyniara najradšej?
Asi všetko. Jaskyňa je tímová záležitosť – objavy nikdy nestoja na jednom človeku, ale na tíme ľudí, s ktorými spolupracujete. Do jaskyne môžete ísť len s ľuďmi, na ktorých sa viete spoľahnúť, ktorým vo všetkom dôverujete, trávite spolu veľké množstvo času – či pri kopaní, objavovaní, zameriavaní, ale aj na stretnutiach pri guláši, kde rozoberáme, ako ďalej. A týmto by som sa chcel všetkým poďakovať – ľuďom, s ktorými sa spoločne tešíme z nových objavov, s ktorými si ponadávame, keď sa v jaskyni nedarí, s ktorými sa tešíme aj pri malých postupoch pri kopaní. Jaskyňa je taká očista mysle v tejto uponáhľanej dobe. Je to miesto, kde nefunguje mobilný telefón, kde sa môžete porozprávať a zasmiať, kde zabudnete na svoje trápenia.
Môže sa stať jaskyniarom ktokoľvek? Je to náročné?
Myslím, že áno. V každom z nás je kúsok objaviteľa, každý z nás chce poznať nepoznané. Otázkou je, kam až sme ochotní zájsť. Aj jaskyniarov by sme vedeli rozdeliť do viacerých skupín. Sú takí, ktorým stačí kopať na povrchu a tešiť sa z jaskyne, ktorá má 5 metrov. Ale sú aj takí, ktorí sú v jaskyni ochotní stráviť niekoľko dní, rozoberať závaly, rozširovať chodby, zlaňovať do priepastí hlbokých niekoľko stoviek metrov či potápať sa. A či je jaskyniarstvo náročné? Najnáročnejšie je podľa mňa nájsť si čas. Aj keď – ako ja hovorím – kto chce, čas si nájde. Človek, čo sa týka fyzickej náročnosti, znesie ozaj veľa, ale to každý zistí len v krízových situáciách. Do jaskýň vstupujeme s vedomím, že toto prostredie nie je prirodzené pre človeka dnešnej doby a pohybujeme sa jaskyňou opatrne, s pokorou a so strachom. Napriek tomu sme ochotní potlačiť v sebe pud sebazáchovy a uprednostniť zvedavosť. Tá nám dáva silu pokračovať a odhaľovať podzemné tajomstvá pre tých, ktorým tieto poklady ostanú utajené.
Autor článku:
Milan Poprocký
Autor fotografií:
Speleoklub Muránska planina















































